Prídem domov, vyžmýkam si a odhodím ponožky do vane. Vedľa nich dopadá bunda, nohavice, tričko… Milujem, keď zmoknem “na bicykli”. Znamená to, že chodník bol prázdny a človek si to mohol užiť.
Dnešný dážď bol špecifický. Ako keď pozeráte zápas anglickej futbalovej ligy a strih vám náhle zobrazí tribúnu plnú fanúšikov a pred nimi sprcha.
Dnešný dážď bol špecifický. Vytvoril situáciu, kedy po chodníku pri úzkej jednosmerke kráča muž so slušnou taškou na počítač. Jeho klobúk a kabát stráži nafúknutý tmavý dáždnik. Kráča oproti autu, za ktorým idem ja. Kráča po neširokom chodníku vymedzeným z jednej strany jednosmerkou a z druhej strany budovou Prírodovedného múzea, kde nie je šanca na únik. “Ty ….. (doplň slovo, čo sa nevyslovuje)!”
Kto je vinník? Šofér alebo chodec?
A ako sa mení situácia, ak oproti chodcovi ide mamička s malým, možno 3-4 ročným chlapčekom?
Kto je vinník? Šofér alebo chodec?
A ako sa mení situácia, ak 3-4 ročný chlapček odbehol od mamičky nešťastným smerom k autu, ktoré sa šikovne uhlo pričom prešlo po väčšej mláke?
Kto je vinník? Šofér alebo chodec?
Sopúšik žije na nete 