Prečo klameme sami seba?

196HMám úžasnú prácu, to ale asi viete. Okrem množstva iných vecí s mojím kolegom a kamarátom venujeme časť svojej energie do rozširovania obzorov vychádzajúcich hviezd učiteľského stavu (súčasných študentov učiteľských smerov) v oblasti využívania technológií vo vzdelávaní.

Po jednom takomto sedení so skupinkou šikovných mladých ľudí som vyrazil za dvomi “budúcimi” kolegyňami s otázkou, prečo vyzerali na začiatku také sklamané a smutné. Ich odpoveď ma, slušne povedané, umlčala: „My sme si mysleli, že sem prídeme, zapíšeme sa a odídeme.“ OUHA!!!! Našťastie napriek tomu, že boli s nami dobrovoľne, zostali, započúvali sa a vydržali. Dokonca som k záveru našej spoločnej hodinovky badal úsmev na ich tvárach. Poďakovanie so slovami “ale bolo to zaujímavé” chutilo od nich ako čerstvo napadaný prašan lyžiarovi-fanatikovi.

Ak si dám tento prípad do súvisu s nie tak dávnou prosbou inej skupiny študentov, ktorá za nami prišla “po pečiatku” so slovami: „Potrebujeme prax, ale viete, nechceme zaťažovať ani vás a hlavne ani seba,“ musím smutne konštatovať, že je niečo nesprávne.

Títo študenti len využívajú, čo sa im dovolí. Na základe skúsenosti zrejme vedia, že občas takýmto spôsobom uspejú. Prečo ale nám dospelákom záleží viac na papieri/pečiatkách ako na … (vedomosti, zážitku, poznaní …). A  hlavne. Prečo klameme sami seba?!?

Tieto Vianoce boli super

old_traffordPoznáte to. Slušne najedený s primeranými očakávaniami si “pod stromčekom” rozbaľujem posledný darček. Obálka a v nej cesta na miesta, kam patrí časť môjho ja, ako sa spieva v tejto pesničke.

Vy viete, čo pre mňa znamená UNITED. A čo som pre UNITED ja :), hoci to nedokážem racionálne vysvetliť. Po viac ako 13 500 nociach som sa dočkal. Odteraz si už môžem povedať: „Bol som tam, v Divadle snov, na Old Trafford.“ Na mieste, kam sa upiera môj pohľad minimálne raz za dva týždne počas väčšiny roka.

Videli sme zápas, ktorý by nenadchol neutrálneho fanúšika. Ak však poznáte klub a jeho hráčov, cítite neuveriteľnú atmosféru a energiu, rozum ani emócie nedokážu rozpoznať, čo je objektívne.

Boli sme pri tom, ako miláčik domácich Anthony Martial vsietil 1 000 gól na “posvätnej” pôde v rámci Premierleague (druhý v poradí tejto štatistiky zatiaľ ku dňu 6.4.2016 len 916). Konečne sme si mohli zakričať GÓL!!! bez toho, aby sa niekto pozastavoval nad tým, že pri pozeraní TV niekto dokáže prísť o hlas.

Počuli sme dav 76 000 konzumentov tejto zábavy kričať na 22 spotených ľudí. Zažili sme choreografiu s vlajkami na tribúnach pri príležitosti premenovania Južnej tribúny na Sir Bobby Charlton stand.

Bolo toho viac. Chcel by som ale napísať ešte jednu dôležitú vec: „Ďakujem, LUCKA, aj za tento vianočný darček!

sir_bobby

Nádherné poďakovanie legende klubu, Sir Bobbymu Charltonovi.

 

Sme majstri sveta!

Sme majstri sveta! Fantasticky to znie, fantasticky sa to hovorí,” tak tieto vety si pamätá z roku 2002 vari každý vekuprimeraný. Bol to okamih, kedy veľa z nás hrdo mávalo vlajkou, búchalo sa do pŕs a vyhlasovalo, že napriek veľkosti našej krajiny a počtu obyvateľov sme prví a najlepší na svete. Boli sme šťastní, boli sme majstri.

Podobný pocit so mnou lomcoval aj koncom novembra 2015. Ešte predtým sa ma pred mojim príspevkom počas otvorenia novej tabletovej učebne pani prodekanka na UMB v BB  opýtala na tituly, aby ma vedela predstaviť. Odvetil som po pravde ako je: “Viacnásobný majster okresu vo futbale a magister učiteľského štúdia.” Celoslovenské úspechy projektov so žiakmi som zo skromnosti zamlčal.

samsung_cenaOd decembra sa však moje predstavovanie mení. Môj kolega, kamarát a človek na správnom bol totižto za nás, celý tím EDULABu prevziať prvú cenu za mimoriadne úspešný projekt Škola na dotyk až tamto v ďalekej Južnej Kórei. Ako vôbec prvý mimoázijský projekt v celosvetovej súťaži v oblasti vzdelávania, ktorá je organizovaná spoločnosťou Samsung.

Som hrdý. Na seba, na náš tím, na učiteľov, ktorí si svoje odmakali, aj na slovenské zastúpenie spoločnosti. Nebolo to ľahké, ale keď sa chce. Nech vidia všade, že aj na malom Slovensku robíme skvelé veci.

A nezabudnite, odteraz budem hovoriť … ale to už máte v nadpise 🙂

 

 

Nebuďte smiešni alebo ako si vyriešiť “nepeknú” e-mailovú adresu.

postacucoriedka13, mojaadresa, odvaznaslecna … toto je len malá ukážka toho, z akých emailových adries občas príde pošta.

Nie, nemýľte si prosím to, že som ako učiteľ komunikoval s deťmi, toto sú skutočné adresy reálnych ľudí. Čo vedie “dospelákov” mať takúto smiešnu emailovú adresu?

V prvom rade to môže byť pozostatok radosti z mladosti. V druhom rade nedôvera: “Prečo by som mal dávať na internet svoje údaje, meno a ešte aj priezvisko?” A v neposlednom rade nevedomosť. Nevedomosť, že s týmto mailom budem v budúcnosti pracovať, nevedomosť, že aj na toto si niekto dáva pozor ako na sebaprezentáciu pisateľa emailu, nevedomosť, že v dnešnej “online” dobe je mať solídny email slušnosť.

Poďme sa spolu pozrieť, ako vyriešiť túto zapeklitú situáciu. V podstate máme na výber viacero možností.

Možnosť 1: Vytvoriť si tzv. alias, to znamená iný názov toho istého mailu (ak to pôvodná služba umožňuje). Je to niečo podobné, ako keď vám pošta chodí do vašej schránky, len si na tú schránku prilepíte ešte jedno meno. Pošta určená pre vás príde na pôvodnú “smiešnu” adresu, ale postupne sa pri odpovedaní ľudia dozvedia aj o tej “serióznej”. A pošta bude prichádzať bez ohľadu na to, či ľudia majú nový alebo starý email na vás.

Možnosť 2: Založiť si úplne nový email. Nie, nebude potrebné mať a kontrolovať dve emailové schránky. Na vašom starom konte bude dozaista možnosť nechať si preposielať poštu na inú, novú adresu. Rovnako ako v predchádzajúcej možnosti, postupne rozšírite svoju serióznu adresu a nikdy sa nestane, že o poštu zo starej schránky prídete.

Zamyslite sa nad tým, či tieto relatívne ľahké úkony, ktorých postup, ak nie vy, tak určite niekto vo vašom okolí zvládne (alebo ich nájdete na internete), nepomôžu vášmu serióznejšiemu “zovňajšku”. Pravdepodobne budete pôsobiť solídnejšie, ak posielate email kvôli práci svojich snov z adresy napr.: priezvisko@gmail.com namiesto smiešnej: mamutebasancu@“tojejedno”.com

TIMELINE (časová os) – jednoducho a rýchlo

objaviteliaJednou z aktivít, ktoré by mali dostať svoj priestor na rozličných hodinách v škole, je tvorba časovej osi (TIMELINE).

Silu a potenciál časovej osi by som zhrnul do nasledovných viet:

  • uvedomenie si a porozumenie časovej chronológie udalostí v grafickom prostredí
  • využiteľnosť na vyučovaní ako cieľ alebo forma

Tip na aplikáciu som dostal od svojho kamaráta, tak ju ponúkam ďalej v tejto podobe:

TUUL  – časová os

Ako motiváciu som pripravil aj krátke video, v ktorom je vidieť práca v aplikácii:

priestor

neviem hybat rukami. chlapec predomou obcas nechtiac pritlaci svoju tvar o moju prilbu.

zozadu citim tlak tiel a rozruchom prehlucane rozkazy.

vydrzat. pocut tupe udery o brnenia ludskych tiel. neovladam svoje pohyby.
lietaju kamene. nevladzem.

proti svojej voli stracam dych, silu, vedomie…

na ktorej strane sa preberiem? kolko ich vlastne je? su tu este nejake?

placem