Moja najobľúbenejšia stránka

afrika (geografia7)

“Ty sa stále musíš porovnávať, pretekať!” toto počujem od svojej Lucky niekoľkokrát do roka. Ale to asi viacerí. Proste to máme v sebe. Je jedno, či sme alebo nie sme aktívni športovci, športového ducha a zmysel pre súťaženie má (skoro) každý.

Dnes som si klikal štatistiky svojho blogu, pre osobné potešenie. Sledujem počty, výšky, nárasty. Prešiel som až k najotváranejšej stránke blogu, na ktorú kliklo “moje publikum”. Je ňou Afrika (geografia 7). Jej história je veľmu stručná. Vznikla migráciou môjho starého webu Sopúšikov web pre ZŠ Lachova 1 (ktorý to už mal mať za sebou, ale udržiava si svoju pozornosť, čo s ním). A mala aj svoje ambície. Nenaplnené.

Začal som si postupne prezerať jednotlivé materiály tejto stránky, pretože nejde o článok ako taký. Nájdu sa tu odkazy schované za tlačítkami Učebný textPracovný list a Slepá mapa. Niektoré sú zaujímavé (doporučujem kvíz o polohe Afriky), iné dosť zastaralé . Pri niektorých som sa zmrazil. Ako som toto…??

Takže Lucka občas Peblss zvaná, opäť som si dal preteky. Dnes som si za súpera zvolil svoje predchádzajúce ja. A myslím si, že som o niečo lepší. V každej oblasti. A veľká vďaka patrí hlavne tebe.

A pre ostatných ako dôkaz uvádzam ukážku môjho novšieho nápadu a “materiálu”: Ako na časovú os v prezentácii.

Reklamy

Novoročné predsavzatia by sa mali dodržiavať

Je pár dní po Silvestri. Okrem bujarých zábav a dospávania osláv sa horúcou témou po návratoch na pracoviská stali predsavzatia. Nový rok, nový začiatok.

Niekto si novoročné predsavzatie nechá len pre seba. Niekto sa s ním potrebuje pochváliť, aby mu ho kamaráti alebo rodina pripomínali a pomáhali s ním. Iný si ich nedáva. Ja patrím k prvej skupine. Väčšinou mi to vydrží pár mesiacov. Ale vždy sa zo mňa stane lepší človek, partner, pracovník. Aspoň na chvíľu, aspoň pred svojími očami.

Túto šacu na “vlastný upgrade” máme za život niekoľkokrát (a nemusíme vždy čakať len na Silvestra). Momentálne na vlne víťazstva a dodržiavania svojich predsavzatí som mal možnosť pozrieť si vysoko zaujímavý dokument. Človek, ktorý si na Nový rok mohol povedať nové predsavzatie už 94 krát, lezie na 450 metrov vysokú stenu a… a pomáhajú mu pri tom jeho dvaja synovia. Neuveriteľné. Čo všetko si želal tento človek, že sa dostal tak ďaleko a tak vysoko?

Myslím, že tento rok som so svojimi novoročnými prísľubmi spokojný. Aj obsahovo, aj náročnosťou. Po vzhliadnutí vyššie spomínaného dokumentu si ale myslím, že podliezam svoje možnosti. Nie, nebudem čakať na ďalší rok. Tento človek vo mne vzbudil záujem o lepšie ja už teraz. Okamžite.

Kto si chcete tohto pána pozrieť, tu je skrátená verzia dokumentu:

Ako na Nový rok, tak po celý…to hádam nie!

Petardy, rakety, rímske sviece, guľové pumy… to všetko mali možnosť zažiť nielen tí, ktorí boli v Bratislave na dunajskom nábreží. Každá štvrť, každá ulica, každý “činžiak” má svojich pyrotechnikov, ktorí minú nemalé prostriedky, aby pobavili nielen svoje ego, ale i hŕstku svojich susedov. Pozitívne či negatívne.

Od 1. novembra 2016 by malo platiť v hlavnom meste všeobecne záväzné nariadenie o používaní zábavnej pyrotechniky, ktoré zakazuje používanie pyrotechniky kategórií F2 a F3 počas celého roka (s výnimkou dní 31. decembra od 22.00 do 1. januára o 02.00). Ale je to naozaj tak? Bohužiaľ, zase zostalo len pri nejakom nariadení, ktoré aj tak málokto akceptuje. Nie, nechcem pokutovať ani nadávať na nikoho. Ale podobne ako množstvo iných nariadení, doporučení, zákonov a iných, aj toto zostalo len a len na papieri. Prečo niekomu nestačia 4 hodiny na vybláznenie sa a ohrozovanie ľudí či zvierat?

“Veď je predsa Nový rok, pán policajt”, alebo “Veď je pár dní po prázdninách, pán učiteľ”, nebodaj “Veď úplatky dnes berie každý, pán doktor”. Toto je výsledkom väčšiny na papieri dohodnutých záväzkov. A my ospravedlňujeme, porušujeme, podvádzame. Veď… za to si môžeme sami. Verím, že v tomto prípade nebude platiť to staré známe AKO NA NOVÝ ROK, TAK PO CELÝ ROK! Lebo to sa naozaj je zase na čo tešiť.

Inak vám všetkým (aj pyrotechnikom) prajem všetko dobré v novom roku, nech je lepší ako ten ukončený.

Toskánsko – deň prvý

Posledná batožina naložená, cieľ našej cesty – Toskánsko. Pred nami desať hodín cesty autom. Klíma zapnutá na minimum, za oknami sa hýbu vrcholky Álp a my si pospevujeme hity rokov šesťdesiatych.

Hodina za hodinou ubieha neúprosne pomaly a šialene rovnomerne. Štandard uzavretej kabíny auta meníme len z dôvodu dočerpania paliva. Diaľnice zakrývajú výhľad, preto využívame možnosť ísť rýchlo no nie zbesilo. Už nech sme tam.

Schádzame z nudných diaľnic a vydávame sa na kľukaté cestičky. Civilizáciu v podobe preplnených turistických centier a veľkých miest nechávame za sebou. Občas nám cestu skrížia divoké zvieratká. Súvislé dediny sa menia na osamote stojace domy a farmy. Povrch vozovky stráca svoju pevnú konzistenciu a serpentíny s nami rozohrali partiu o našu dobrú náladu. Vo vzduchu je už ale cítiť, že sme dorazili do oázy pokoja a samoty.

Bývalý kostol, kde budeme bývať prvé dni, sa s nami okamžite spriatelila. Domáci manželský pár nám odporúča večeru v miestnej reštaurácii, kde dnes výnimočne varí chlapík z „mesta“ svoje tajné špeciality. Nie, nie je to reštaurácia s nápisom „original italian restaurant“. Príbor, prestieranie, stoličky, obsluha – nič z toho sa tu nehrá na eleganciu, lesk ani vtieranie. Najdôležitejší je gastronomický zážitok. S angličtinou či nemčinou tu nevystačíme. Očný kontakt, gestá a úsmev však všetko vyrieši. Predjedlo v podobe bruschetty rôznych druhov vzhľadom na nami prekonanú cestu zmizlo z taniera okamžite. Druhý chod v podobe ochutnávky z miestnych šuniek a syrov prekonal všetky očakávania a naše chuťové bunky začali hlasito koncertovať. Cestoviny s hľúzovkou či špargľou elegantne uspokojili predstavu o nemäsitom jedle. Čo sme však podcenili, bol chod štvrtý. Králičie či teľacie mäsko servírované s upravenou zeleninkou nechalo kričať naše žalúdky o pomoc. Už naplnení rozličnými chuťami a vôňami však neodolávame ani tejto pochúťke. Pomaly sa nám míňa plná karafa vína. Koniec? Nie, na záver objavujeme čaro sladkých koláčov a prekvapujeme miestnych odmietnutím kávy o desiatej večer. Tak nám aspoň nosia nápoje alkoholického charakteru, vraj toto sme ešte nepili.

Mali pravdu. Celý dva a pol hodinový kolorit večere sme ešte nemali. Väčšina stolíkov sa smeje. „Itália“, to nie je len večera. To je posedenie si s priateľmi s občasným zobnutím si do ďalšieho chodu skvele pripravených jedál. Začiatok dovolenky ako má byť. Už len hodiť sa do postele a spustiť režim spánok. Od zajtra totižto začína ničnerobenie.

Učme sa (aj) od mladších

bikemanHádajte kto a ako nakreslil obrázok napravo? A viete, kto ma motivoval vyskúšať si kreslenie na tablete? Ale to som vlastne odpovedal na prvú otázku. Hmmm…

Zodpoviem i druhú.

Veľmi som sa tešil, až tak, že mi ráno neprekážal dážď ani surové počasie. Dnes som po zime (ročné obdobie) vybral bicykel a začal zaberať na ceste do práce. Popri tom som si s úsmevom zaspomínal na cestovanie v autobuse. Kvapky mi sťažovali nádych, otravný bol aj pocit jemného štípania na rukách. Ja som sa však usmieval. Nielen v duchu, na celé telo, celú tvár. Očami som vyhľadával ľudí, aby som zdieľal svoje nadšenie a radosť z pohybu a voľnosti na bicykli. Počas celých 5 km svojej etapy som však narazil len na jednu jedinú pozitívnu odozvu.

Veď počasie bolo pod psa. Rozumiem. Len malé dieťa s údivom hľadelo na smejúce sa čudo, ktoré sa rútilo popri ňom. Tipujem, že malo rovnakú radosť ako ja. Aj z dažda, aj z pohybu, aj zo slobody. Veď niekedy sa treba tešiť len tak, z maličkostí. Ako my teraz.

Potom som obkreslil cyklistu. Spravil som si detskú radosť. Vždy som chcel vedieť takto kresliť. Dnes to už viem. Aj preto sa chválim. A očami hľadám naďalej niekoho, komu sa niečo podarilo a tiež sa chce pochváliť. Hoc len pohľadom. Hoc len úsmevom.

Nepočítajte, vymýšľajte. Veď matematika je hlavne o tom

bodovanie-operaciiAk máte čas, preskočte body 1, 2 a 3 a pokračujte od slova Vy nižšie. Inak nie je potrebné čítať celý článok, tu je jeho zhrnutie v 3 bodoch:

  1. Zadanie (klik)
  2. Zápis výsledku (klik)
  3. Doterajšie riešenia (klik)

Vy, ktorým nerobí problém sčitovanie, odčitovanie, násobenie a delenie celých čísel, vy môžete pokojne čítať ďalej. Ostatní si prosím choďte po kalkulačky, vráťte sa a taktiež čítajte ďalej. Pred vami je jednoduché zadanie. Tu je jeho text (pre lenivších je tu i prívetivejšie zadanie na tomto linku):

Vytvor rovnicu podľa týchto podmienok:

  • každú číslicu môžeš použiť len raz,
  • nemusíš použiť všetky číslice,
  • využiť môžeš matematické operácie +, -, * a /,
  • výsledok sa rovná číslu 36.

Môžeš použiť tieto číslice: 9, 6, 2, 3, 5 a 2.

A teraz sa oboduj. Každá použitá matematická operácia je za určitý počet bodov: sčítanie za 1, odčítanie za 2, násobenie za 3 a delenie za 4 body. Koľko bodov si získal?

 

Aby nedochádzalo k nedorozumeniam a zadanie pochopil naozaj každý, tak uvádzam jednoduchý príklad: Vytvoril som rovnicu 2 . 3 . 6 = 36, v ktorej som použil dve násobenia po 3 bodoch, spolu mám teda 6 bodov.

A teraz vyhodnocovacia časť aktivity. Ak ste smelí, máte originálne riešenie a chcete sa porovnať s ostatnými, môžete svoj výsledok zapísať TU.

Vyhodnotenie a odpovede ostatných si môžete pozrieť TU.

Som zvedavý. Koľko a akých riešení nájdeme. Vďaka.

Miloš

 

Ako premeniť triedu na spolok usmiatych ľudí? Veselý tip, ktorý to dokáže.

doodle-kidsKaždý si to pamätá. Učiteľ sa niečo opýta a väčšina z nás hľadala akýkoľvek iný bod záujmu okrem priestoru, odkiaľ práve zaznela otázka. Len aby sa nám nestretli pohľady. Priznávam, ako človek stojaci za katedrou sa mi ten pocit páčil.

Zaužívaným pravidlom na našich školách je “dohoda”, že ak ľubovoľný žiak vie na otázku pedagóga odpovedať, zdvihne ľavú alebo pravú prednú končatinu do výšky a prstami naznačí znak víťazstva. Zákonite ale ten žiak, ktorý odpovedať nevie, zostáva neaktívny. Radšej pozerá niekam do “virtuality” a tvári sa, že premýšľa.

Mne by sa ale pozdávala iná dohoda. Verím, že sa jej využitie v triede oplatí so žiakmi/študentami aspoň skúsiť. Možno len kvôli srande, ktorá jednoznačne na hodiny s mladými ľuďmi patrí. Nová dohoda by mohla mať takéto znienie: Žiak, ktorý nevie odpovedať na otázku, sa pozerá učiteľovi do očí a usmieva sa pri tom. Každá iná reakcia (pohľad na lavicu, spolužiaka, von oknom) je považovaná za pripravenosť odpovedať na otázku.

Skvelé. Usmievajúca sa trieda venujúca pozornosť učiteľovi. Niekoľko ďalších podobných zaujímavých tipov na oživenie triedy nájdete napríklad tu.