Nedávno som narazil na krátky dokument zo školského prostredia v krajine na západ od nás. Už jeho pomenovanie veľa prezrádza: “Jsem učitel, kdo je míň?“. Pojednáva o výpovediach viacmenej bývalých pedagógov, ktorých vyhnalo zo škôl správanie sa ich žiakov a študentov.
A aj keď poznám školy, ktoré fungujú super a vzťah učiteľ – žiak/študent – rodič je nadštandardný, nebudeme si navrávať, že toto sa u nás nedeje. Nie, nemusíte si dokument pozrieť. I keď… Mňa počas 26 minút šokovej terapie zaujali dva momenty.
všetci ostatní
“Učiteľ je jediný, na koho môžete ísť kričať priamo. Všetci ostatní majú call centrá, všetci ostatní majú zamknuté dvere, všetci ostatní majú tlačových hovorcov. Ale učiteľ tam je stále.”, zaznie z úst jednej z členiek organizácie Společne k bezpečí.
A niečo na tom pravdy bude. V dnešnej dobe sa radi vyhovárame, že to tí všetci ostatní. Rodičia často radšej zvalia vinu na niekoho alebo niečo. Namiesto hľadania spoločného riešenia. Veď prečo si vypočuť obe strany, keď som si ledva našiel čas na rozhovor s vlastným dieťaťom.
obsah na youtube
Viac ako nepríjemné je pre mňa zistenie, čo všetko ponúka napríklad taký youtube. Dokument českej televízie je totiž popretkávaný ilustračnými zábermi, kde je ako zdroj citovaná táto obľúbená platforma.
Nechutnosti ako ohadzovanie človeka z bezprostrednej blízkosti čímkoľvek, výsmešný rev priamo do uší dospeláka, vulgárne gestá či fyzické napádanie staršieho občana. V tomto prípade nezohráva úlohu to, že sa to deje pedagógom. Deje sa to ľuďom, ktorí bývajú vedľa nás, s ktorými sa stretávame a občas rozprávame. Deje sa to nám.
Ešte viac prekvapujúco vyznieva fakt, že “mládež” sa svojimi činmi bezhlavo chvalí na internete. A my aj tak nevieme, čo s tým. Vinníci dokonca sami zverejňujú dôkazy proti sebe, my aj tak nevieme, čo s tým. Bojím sa, že keď budeme naďalej robiť pštrosov a bude sa to zhoršovať, naozaj už nebudeme vedieť, čo s tým.
Sopúšik žije na nete 