Nepočítajte, vymýšľajte. Veď matematika je hlavne o tom

bodovanie-operaciiAk máte čas, preskočte body 1, 2 a 3 a pokračujte od slova Vy nižšie. Inak nie je potrebné čítať celý článok, tu je jeho zhrnutie v 3 bodoch:

  1. Zadanie (klik)
  2. Zápis výsledku (klik)
  3. Doterajšie riešenia (klik)

Vy, ktorým nerobí problém sčitovanie, odčitovanie, násobenie a delenie celých čísel, vy môžete pokojne čítať ďalej. Ostatní si prosím choďte po kalkulačky, vráťte sa a taktiež čítajte ďalej. Pred vami je jednoduché zadanie. Tu je jeho text (pre lenivších je tu i prívetivejšie zadanie na tomto linku):

Vytvor rovnicu podľa týchto podmienok:

  • každú číslicu môžeš použiť len raz,
  • nemusíš použiť všetky číslice,
  • využiť môžeš matematické operácie +, -, * a /,
  • výsledok sa rovná číslu 36.

Môžeš použiť tieto číslice: 9, 6, 2, 3, 5 a 2.

A teraz sa oboduj. Každá použitá matematická operácia je za určitý počet bodov: sčítanie za 1, odčítanie za 2, násobenie za 3 a delenie za 4 body. Koľko bodov si získal?

 

Aby nedochádzalo k nedorozumeniam a zadanie pochopil naozaj každý, tak uvádzam jednoduchý príklad: Vytvoril som rovnicu 2 . 3 . 6 = 36, v ktorej som použil dve násobenia po 3 bodoch, spolu mám teda 6 bodov.

A teraz vyhodnocovacia časť aktivity. Ak ste smelí, máte originálne riešenie a chcete sa porovnať s ostatnými, môžete svoj výsledok zapísať TU.

Vyhodnotenie a odpovede ostatných si môžete pozrieť TU.

Som zvedavý. Koľko a akých riešení nájdeme. Vďaka.

Miloš

 

Reklamy

Jedna, tá istá a predsa iná

Deti. Vždy iné. Momentálne také, aké sú. Ozaj, aké sú?

“Pán učiteľ, pokazili ste mi kvôli jednému zabudnutému písmenku (cháp premenná vo výraze) celý deň!” (reakcia žiaka po písomke)

“Pán učiteľ, mám zle opravený príklad (to mínusko tam jednoznačne nebolo, videl som to na vlastné oči a skúsenosť nepustí a môj svedok tiež) ja to mínusko tam mám!” (reakcia žiaka pri oprave písomky)

Asi netreba pripomenúť, že toto sa stalo na jednej hodine v rozpätí 5 minút. Otvorene. Viem, extrém. Omyl, realita. Takto “bez problémov” reaguje mládež na čokoľvek, čo ich zasiahne. Čo je mimo ich záujmu, ich netrápi.

Pred nedávnom som čítal veľmi pekný článok od Viliama Búra, ktorý sa z IT sektora rozhodol ísť učiť. Článok sa volá Od februára učím a nájdete ho na autorovej stránke http://www.viliam.bur.sk/ . Má síce tri diely a kopec písmen, ale je bohužiaľ ostro pravdivý. Okrem iných zaujímavostí v ňom hovorí o hodine, ktorá nech je akokoľvek pripravená, inak sa učí v triede B, inak v triede A.

Presne včera som si na pána Búra spomenul. Obetoval som (viacmenej tradične) kúsok svojej slobody v nedeľu a pripravil kvíz pre siedmakov, ako hravé opakovanie Afriky, jej obyvateľstva, sídel a hospodárstva. Nič zaujímavé. Normálka. Vytvorený v programe Stu´s Boxes a ak chcete, môžete si to skúsiť sami podľa tohoto návodu.

Celý natešený som prišiel do 7.A, zopakovali sme si pravidlá, rozdelili do tímov a začali hrať. Prešli sme 30 otázok bez problémov, zbierali sme body o stošesť (niektorí aj o stosedem). Záverečná otázka zamiešala poradím, víťazom sme zablahoželali a pritom zopakovali učivá pre nadchádzajúcu písomku štýlom, že každý si počas súťaže musel niečo zapamätať (často bolo počuť “Jasné”, keď sme prezradili správnu odpoveď).

Rovnako natešený a oveľa viac nadšený som vkročil o hodinu do 7.B, kde som sa chcel takisto pochváliť svojim dielom. Tu mi dalo zabrať trochu ovládnuť “dav”, veď čo, je posledná hodina. Však keď im poviem, že hráme kvíz, zmení sa nálada. HUPS! Rozdelenie do tímov trvá dlho, hádky sa stupňujú. Názvy tímov nie a nie v slušnej podobe. Po prvých (deťmi trochu neopatrne vybraných) otázkach sme sa pomaly prebojovali k stavu, že upozorňovanie napriek pokutám v bodoch nič neriešili.

Nebudem radšej písať o mojich pocitoch. Dávam len za pravdu všetkým, že šikovnosť učiteľa nezávisí len od detí, ale hlavne od nich. Nie, nebudem pomstychtivý a nevrátim im nič v zlom. Aj keď ma napadlo vrátiť sa k starému štýlu opakovania. Ja ako učiteľ som nepoučiteľný. Beriem to aj na seba, nedokázal som zaujať. Budem sa musieť zlepšiť.

Interaktívna tabuľa alebo čo viem o Afrike

Nie je to dávno, so siedmakmi sme skončili pohľad na Afriku z jej prírodných krás. Prišlo na rad opakovanie, tak sme využili zaujímavú formu. Dokáž, že vieš viac ako ostatní. Otázky na rozbeh príjemné, prostredie takisto, záujem mojich mladších kolegov stúpal, tak sme sa hrali. Ako?

Nech sa páči, tu je pohľad na niečo, čo videli aj žiaci: Afrika na ActiveInspire

Poprípade, ak sa chcete pripraviť na preverenie vašich vedomostí, skúste si preklikať zopár učív, testíkov, obrysových máp. Na tejto stránke AFRIKA. Koľko si z toho pamätáte vy?

Povrch Afriky

Siedmaci…ľudkovia objavujúci svet…zo svojho pohľadu…a ja som dnes mal tú česť s nimi objavovať povrch Afriky…nič zaujímavé, až na…až na to, že zaujalo…jednoduché hľadanie, vymenúvanie a ukazovanie.

Pri pohľade na mapu Afriky sme zbledli: “Toľko veľa?” Áno aj nie. Dá sa na to pozrieť aj z tejto perpektívy.

Objavte aj vy POVRCH AFRIKY (klik)

Stačilo? Jednoduché? Chcete sa skontrolovať, koľko z toho ste si zapamätali? Malý testík: OTÁZKY NA POVRCH AFRIKY (klik)

V pohode? (viem, odpovede boli povedané medzi riadkami, ale …)

Že by ste sa radi vrátili do školy? A čo takto kontrola? Skúšanie? Státie pred mapou, pamätáte? Vráťte sa do lavíc a vyskúšajte: OBRYSOVÁ MAPA AFRIKY (klik)

No čo, zmákli ste to? Že nemáte 100%? A čas nad 25 sekúnd? Tak to my sme lepší 😉

(Pozn. autora: Takto nejak sme dnes strávili náš zemepis, hmmm pardon, geografiu. Ale tie otázky a odpovede v diskusii sa sem nezmestili. Vďaka za pochopenie)

Pekný deň

AFRIKA (geografia 7)

  • Afrika – poloha a pobrežie

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – povrch

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – podnebie a vodstvo

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – rastlinstvo a živočíšstvo

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – obyvateľstvo a sídla

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – hospodárstvo

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – severná časť

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – stredná časť

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

  • Afrika – južná časť 

Učebný text          Pracovný list          Slepá mapa

Turistika aj v Bratislave

Koniec školského roka so sebou prináša okrem iných krás a povinností aj tzv. koncoročný výlet. My sme sa so siedmou A rozhodli pre aktívny výlet spojený s pasívnym prijímaním sebou pripravenej stravy, tiež volanou opekačka.

Cieľom našej “výpravy” mala byť Železná studnička a Kamzík. Ráno sme sa ešte ako klasický veľkomestský turisti napratali do autobusu, s jedným prestupom absolvovali cestu na studničku. Odtiaľto príjemné naladení sme sa presunuli pod lanovku, ktorá nás spájala (dovtedy ešte oddeľovala) s Kamzíkom. Na prívetivú odpoveď služby lanovky, že nás odvezú až za pol hodinky (tempo sme mali tak vysoké, že sme prišli skoro), sme sa rozhodli akčne zabiť čas. Niekto kartami, niekto zjazdom zo strmého kopca, niekto veľkodušným klábosením.

A potom to nastalo. Prešla posledná polhodina a my sme už po dvojiciach nastupovali na lanovku. Po počiatočnom váhaní, či nás to udrží, sme si začali vychutnávať ticho a výhľad. Netrvalo to ani dlho a museli sme sa rozlúčiť s našimi sedačkami a opäť poprosiť naše nohy, aby nás premiestnili na miesto určenia.

To miesto bolo ohnisko (ohničisko, aby aj Janči rozumel), kde sme mali stráviť príjemné ničnerobenie. Našli sme si ho vcelku rýchlo napriek tomu, koľko konkurencie sme mali všade navôkol.

So zháňaním dreva problém ku podivu nebol žiadny problém, ani so zapálením ohníka a tak po krátkej dobe sme sa mohli venovať svojim špekáčkam, klobáskam, slaninke a pod. Aby sme vytrávili, každý si našiel nejakú tú aktivitu. Ako dôkaz toho, kde sa nachádzajú naši chalani bol hluk podobný tomu, čo vychádza z pavilónu opíc.

Výborne napapaní sme sa vydali na cestu späť. Trochu škrt cez časový rozpočet nám spravila lanovka, ktorá je spustená len každú hodinu a keďže tá naša bola ďaleko, odhodlali sme sa na cestu pešibusom popod trať (zaujímavé klesanie a stúpanie).

Ďalšie prekvapenie (alebo skôr nedorozumenie) nás čakalo dole s autobusom, keď sme si trošku zle pozreli odchody a jeden sme si “schválne” nechali ujsť. To sme nečakali, že nasledujúci pôjde za hodinu. No čo už. Šup ho, poďme pešo. Prekvapivé pohľady dievčat sa stretli s odhodlaním chalanov. Ale šlo sa. Skoro hodinu (ale tých prebraných tém po ceste), ale šlo. A došlo. Na patrónke nás čakal ten náš autobus, ktorí naše zničené telá doniesol domov. Síce s oneskorením (ospravedlňujem sa rodičom), ale spokojných a ťažko unavených.

Myslím, že takýchto akcií by mohlo byť aj počas roka o niečo viac. Možno by sme mohli skúsiť niečo alternatívne v prírode. Zaujímavá by mohla byť matematika. Ale o tom potom.

A tu nájdete nejaké tie zábery, čo sa podarili. ŤUK.

Váš triedny 😉