V čase, keď projekt Škola na dotyk prežíval najväčšiu slávu, bol som na jednej zaujímavej konferencii v Brne. Prednášky mala pod palcom firma Google a boli zamerané na využitie technológií vo vyučovaní.
Paradoxne, ja som neodchádzal domov nadšený z nejakej online aplikácie. Hoci ich tam bolo spomenutých nepreberné množstvo aj s konkrétnymi ukážkami práce v škole. Odchádzal som totiž s vynikajúcou knihou o technike SKETCHNOTING – čo by sme mohli považovať za “načrtnuté” alebo vizuálne poznámky.
Kniha sa volá Príručka skečnoutingu a veľmi dobre sa číta. Nie je to také čítanie ako sme zvyknutí. Je to seriózna kniha v detskom šate jednoduchých skíc a návodov. Návodov, ako si robiť vlastné poznámky okorenené primitívnymi kresbičkami. Tieto majú slúžiť na odľahčenie, sprehľadnenie a zjednodušenie poznámok.
Knihu som zhltol jedným dúškom. Motivovaný teoretickou výbavou som si na prvom sedení začal poznámky “čmárať”. Na moje prekvapenie som vlastné kresby nerozpoznával, trvalo mi to dlho a necítil som sa komfortne. Stačilo ale chvíľu (cca pol roka) vydržať. A ono to prišlo. Kresby sú výstižnejšie, rýchlejšie a prehľadnejšie.
Nie, moje poznámky teraz nie sú hodnotnejšie, krajšie či lepšie. Sú rovnaké. Len o niečo prehľadnejšie pre mňa. Ale čo je na tom super, veľmi ma baví robiť si opäť poznámky rukou. A tak preto hor sa na ďalšiu poradu či brainstorming.
Sopúšik žije na nete 