Poznáte to. Slušne najedený s primeranými očakávaniami si “pod stromčekom” rozbaľujem posledný darček. Obálka a v nej cesta na miesta, kam patrí časť môjho ja, ako sa spieva v tejto pesničke.
Vy viete, čo pre mňa znamená UNITED. A čo som pre UNITED ja :), hoci to nedokážem racionálne vysvetliť. Po viac ako 13 500 nociach som sa dočkal. Odteraz si už môžem povedať: „Bol som tam, v Divadle snov, na Old Trafford.“ Na mieste, kam sa upiera môj pohľad minimálne raz za dva týždne počas väčšiny roka.
Videli sme zápas, ktorý by nenadchol neutrálneho fanúšika. Ak však poznáte klub a jeho hráčov, cítite neuveriteľnú atmosféru a energiu, rozum ani emócie nedokážu rozpoznať, čo je objektívne.
Boli sme pri tom, ako miláčik domácich Anthony Martial vsietil 1 000 gól na “posvätnej” pôde v rámci Premierleague (druhý v poradí tejto štatistiky zatiaľ ku dňu 6.4.2016 len 916). Konečne sme si mohli zakričať GÓL!!! bez toho, aby sa niekto pozastavoval nad tým, že pri pozeraní TV niekto dokáže prísť o hlas.
Počuli sme dav 76 000 konzumentov tejto zábavy kričať na 22 spotených ľudí. Zažili sme choreografiu s vlajkami na tribúnach pri príležitosti premenovania Južnej tribúny na Sir Bobby Charlton stand.
Bolo toho viac. Chcel by som ale napísať ešte jednu dôležitú vec: „Ďakujem, LUCKA, aj za tento vianočný darček!”
Nádherné poďakovanie legende klubu, Sir Bobbymu Charltonovi.
Sopúšik žije na nete 