Bum, tac tac BUM!

dievcaRáno vstúpim do príjemného prostredia autobusu a keďže je to začiatok  linky, na časť cesty si sadnem. Áno, musím priznať, že na svojom úseku za svojimi kolegami z domu cestujem v slušnom a pomerne novom dopravnom prostriedku.

Vedľa mňa si sadá mladá dievčina, vo veku, povedzme, šialeného obdobia zisťovania, čo dokáže moje ja. Nádherná puberta. Na ušných bubienkoch obrovský šum čohosi ako hudba prenikajúca nekvalitnými, slabo nasadenými slúchadlami. Rozoznávam napodobňovanie moderného štýlu, ktorý ja nemusím. Ale “mladí” (rozumej mladší odo mňa) na tom fičia, tak o niečom to asi bude. Rozmýšľam nad dostatočne politickou vetou, akou sa prihovorím. “Škoda toho úniku zvukov, potom si to človek nemôže tak užiť. Nejde o nás, čo si to musíme chtiac nechtiac vypočuť, ale o teba, že si to tak nevychutnáš, všetky impulzy a detaily skladieb,” počul som zo svojich pier. Ale len vo svojej hlave.

Pretože ma napadla zbabelá myšlienka. Nechám nastúpiť viac ľudí a budem nasávať, aké poučné upozornenia sú schopní vymyslieť.

Nič, počas celej cesty. NIKTO NIČ. Prichytil som sa s úsmevom nad svojou “capkovskou briadkou”, ako sa ľudia otáčali s pohoršením v očiach, hľadiac s horizontálnym kývaním hlavy na seba. Nič. Sklamane (i zo seba, lebo som bol slabý sa ozvať oneskorene) vystupujem a uznávam. My (Slováci?!?) len tíško trpíme, čakáme. Možno to niekto vyrieši, alebo…veď za chvíľu sa ma to aj tak netýka, tak na čo sa starať. Robiť si problémy. Hmmm

Reklamy

2 thoughts on “Bum, tac tac BUM!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s