Londýn – deň 6.

Holmes_27Konečne sa Londýn ukazuje. Zvuky spoza okna našepkávajú, že bude vlhkejšie ako doteraz. Jemný dáždik dláždi dlaždicami…jednoducho je mokro. Po ceste do školy spovedám  spolubývajúcu z jej výletu do Paríža. Vraj je krásny, ale drahý. Skoro ako všade.

V škole vyťahujem “foťák” a nútim mladých ľudí zvečniť ich nadšenie a emócie. Domáca úloha s jednou chybou. Dnes bodujem aj v súťaži. Buď bola ľahká, alebo rastiem, lebo súperov som mal statočných. Cez prestávku ktosi vojde a ponúka lístky na premierleague. Tottenham – Fulham, za 41 libier. Termín nesedí. To budem mimo Londýna. Smola. Keďže zajtra som posledný deň v škole, dohadujem “rozlúčku”. Sám som zvedavý.

Dnes rýchlym krokom vyrážam do mesta. Moja prvá zastávka je pompézna. British Museum. Už pri vchode ma musia drgnúť, trochu som zmrzol. Nie, zima nie je. Samotná budova je famózna. Vypínam osobnú navigáciu a nechám sa unášať storočiami. Vlastne tisícročiami. Na obranu nás malých v strede Európy. Briti potrebovali množstvo ľudí aj arzenálu, aby toľko pokladov pozvlákali z celého sveta. Impérium je cítiť. Pri tomto by zbledlo aj Prírodovedné múzeum vo Viedni, ktoré som doteraz považoval za top.

Etruskovia, Egyptská civilizácia, Rímska ríša až po výstavu hodín a anonymous. Oči tu nájdu nemožné. Kvitujem voľnosť pohybu, vždy sa objavím v inej epoche, na inom kontinente. Dvakrát mám o seba obavy, ale z časového hľadiska.

Moja profesionálna orientácia si všíma aj množstvo školských skupín,. Prekvapuje ma disciplinovanosť. Možno je to aj tým, že skupinky sú menšie a učitelia majú asistentov. Zapozerám sa na deti, ktoré o život trú svoje ceruzky o papier, aby prekreslili to či ono. Sledujem stredoškolákov, ako si do vopred pripravených textov plnia zistené odpovede. Ja chcem, aby moje deti mali aj takúto školu!

Vidím brnenie z krokodílej kože, múmiu vysušenú vekom, zbrane prérijných indiánov, sane Inuitov (slovo Eskymák má rasistický podtón, znamené “žrút mäsa”, Inuit naopak vyjadruje slovíčko ČLOVEK…viete napríklad, že Inuiti nepoznajú slovo vojna?…Miloš, toto nie je hodina, dosť..ok, ale chýba mi to). Nejaké tie obrázky som zhotovil, na ukážku sa  môžete navnadiť aj vy TU.

Stratený v čase sa sám vyhadzujem z múzea. Smer Bakon Street 221b. S Luckou sme tak trochu fanúšikovia príbehov Sherlocka Holmesa. Angličania túto literárnu mániu doviedli k dokonalosti. Obchod je len predzvesťou ďalšej príjemnej straty drahocenného času. Popri policajtovi z viktoriánskych čias vstupujem do notoricky známeho domu a vŕzgavo sa blížim k inventáru. Fajka, lupa, klubúk, zápisník, kreslo, striekačky, vystrieľané písmenká na stene. Už chápem davy jačiace na Justina Biebera. Chlpi si na rukách vraciam do ležiacej polohy, vyťahujem foťák a pripravujem pre vás túto galériu. Každý predmet tu má svoje miesto v niektorom z príbehov, každá figurína umocňuje pocit, že Holmes nie je len výplod fantázie.

Ešte jedna fotka pred vchodom a vstupujem do vedľajšieho obchodu. Beatlesmánia. Ak by ste čokoľvek chceli a má to obsahovať podobizeť štyroch Liverpoolčanov alebo slovo Beatles, ste tu správne. Pospomínam na svoje detské roky, keď si všetci chalani pripravovali na hudobnú referát o Tublatanke, Guns´n´roses, Depeche Mode a pod., len ja Beatles.

Nastupujem do metra a uvedomujem si, ako ma oklamali vlastné emócie. Neďalekú šou v podobe Madame Tussauds som nezvládol. Potešený z úspechov na Baker Street moja myseľ odignorovala tento cieľ. Nebudem sa vyhovárať, zabudol som. Nabudúce.

Vystupujem z podzemia a na miestnom trhu sa dávam do reči s predavačom v mojom veku. Ja zisťujem hranice jeho obchodníckeho ducha, on koľko mám peňazí. Dohoda je jasná. Tri za cenu dvoch. Banány už putujú do žalúdka. Posilňujem sa. Ide do tuhého. Už som spomínal, ako ma opantala história? Vyráža sa do pre mňa exemplárneho miesta. Temple church. Táto oblasť (dnes Temple) bola strediskom tajomného rádu templárov na Britských ostrovoch. Neviem ako to robili/robia, ale miesta, ktoré zasiahla ich tvorba a aktivita, majú pre mňa zvláštny pocit výnimočnosti. Neďaleko sú ešte badateľné hranice, pokiaľ v stredoveku siahal Londýn.

Dnes už viac neznesiem. Zdvíham pomyselnú kópiu s napichnutými zážitkami a trúbim na ústup. Úspešne sa vyhýbam rastúcim kvapkám dažďa. Dnes Londýnsku dopravu nepochválim. Stál som. A to hneď dvakrát. S našou petržalskou tlačenicou sa to ale porovnať nedá. Kultúra nepustí. Staršia pani, nad ktorou visí môj zrak, hrá na tablete RPG. Ide jej to. Iný kraj, iný mrav.

Domov prichádzam znetvorený, ale po vyhratej bitke. Už len sadnúť za počítač a spomínať. Dnes bude krásna noc. Pekné sny.

Reklamy

2 thoughts on “Londýn – deň 6.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s