Londýn – deň 4.

school5Rachot budíka. Teplo pod paplónom. Slnko čumiace na moje viečka. Prekvapivo rýchlo sa končí moja hladina alfa. Nemotorne si pripravujem raňajky a ubezpečujem sa o správnosti cesty do školy s Bogdanom (pánom domácim). Uznanlivo a potichu si pritakávame na nespravodlivosť ranného vstávania a rozbehneme sa každý svojim smerom.

Kontrola úlohy zo včera dopadá dobre. Dnešná téma: Peniaze. Je vtipné, ako všetci obdivujeme štúdijné nástroje a čačky hračky študákov pochádzajúcich z najväčšieho svetadielu (pre novšie ročníky áno, je to Ázia). Ja bodujem so svojím niekoľkoročným foťákom. Rarita? Nie, originalita. Napriek udivenému pohľadu lektorky si robíme pár snímkov. „Nie, nezabíjame čas, chceme sa učiť“, ubezpečujem Rebbecu.

Gramatika je opäť fajn. Triafam sa do odpovedí. Pri komunikačných hrách moja hruď opäť ochabne. Som tu možno s najlepšou výslovnosťou ale najchabejšou slovnou zásobou. Nuž, každý sa na niečo zameral. Dvojice, trojice. Teraz s týmto, potom s tamtým. Neuveriteľné tempo. Pozorujem, na čo všetko sa dá využiť dobrá učebnica.

Dnes je krásny deň. Po škole sa vyhrievame na teple a nezáväzne si meníme maily a kontakty. Prekvapivé, že po mojom príchode „domov“ sa mi maily vracajú a facebookovské kontakty sú nepresné. Na zajtra mám premyslený systém. Bude fajn mať „známych“ po svete.

Dnešok je polopracovný. Sedím za počítačom a doháňam zameškané. Po chvíľke si uvedomujem omyl a beriem počítač na prechádzku. Takýto deň sa neignoruje. Nad našou štvrťou je pahorok so zámkom. Napriek tomu, že už 4 dni neprší, cesta  mi pripadá ako močarisko.

„Angláni“ majú zmysel pre relax. Ako by som ani nebol vo veľkomeste, ale v arboréte v Mlyňanoch. Vyberám si slnkom obsypanú lavičku. Po chvíľke mám spolusediaceho. Squirrel. Tajne dúfa, že prestanem byť pozorný a vezme mi mobil. Spolu pozorujeme pre mňa jav vídaný len v telenovelách. Postarší pár sa pred nami prechádza po úzkom chodníku stále dookola. Okruh má tak zo 30 metrov. Krásne.

Spomeniem si na svoj sľub, že sa vrátim na bojovú loď H M S Belfast a pozriem ju aj z vnútra. Nestíham. Nevadí. Neopustím predsa svojho kámoša. I keď on by sa bezo mňa zaobišiel. Have a break, to je heslo dnešného dňa.

Slnko pomaly začína byť hanblivé, tak pobalím svoju techniku a veľkou obkľukou pomedzi domčeky a úzke uličky nasávam miestny pohľad na život. Uznanlivo zdravím večerných bežcov, ktorí na rozdiel od tých našich behajú po parkoch a tráve.

Na mape dešifrujem, v ktorom „pube“ sa to mám stretnúť s juhoameričanmi zo školy. V tom dostávam ponuku od Bogdana, aby som si futbal pozrel s ním. Neodmietam. Pri pohľade na moje hodinky a retiazku ma slušne poprosil. Vraj už deti spia, aby som nespieval. Vravím, srandista.

Ako na potvoru prvých 20 minút sledujem sám, po jeho návrate chce zreferovať, čo sa dialo. „Possession for Madrid, United hit the bar“, moja futbalová terminológia za tie roky pravidelného sledovanie United je chabá. Ale rozbehnem sa. No len do červenej karty. Zrejme je to veľká udalosť, sledovať začínajú aj mama s dcérou. Svojou mimikou neúmyselne naznačujem, že zo mňa už komunikácia nevýjde. Koniec. Doslova a do písmena. Som zvedavý na zajtrajšie noviny. Nemám slov.

Milí čitatelia, toto ste si nezaslúžili. Podobne ako Nani tú kartu. Zviera ma zlosť, zakalený zrak chce opakovať zápas. Zabáram „noštek“ do vankúša. Čo už. Zajtra ma čaká „military day“. Tešíte sa?

Fotogalériu si pozriete TU.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s