14. Poznávací proces

1)      Analýza tematického celku

2)      Etapy poznávacieho procesu

3)      Vykonajte analýzu jedného konkrétneho tematického celku a vysvetlite jednotlivé etapy poznávacieho procesu na konkrétnom príklade

1) Analýza tematického celku

Tematický celok:             Informácie okolo nás

Učivo v tematickom okruhu Informácie okolo nás je pre vzdelávanie na 2. stupni ZŠ kľúčové, tematický okruh je najrozsiahlejší. Pracuje so základným pojmom informácia, venuje sa jednotlivým typom informácií a ich reprezentácii v počítači a tiež aplikáciám na spracovávanie informácií. Podľa toho môžeme tento tematický okruh rozdeliť na tieto menšie tematické jednotky:

  • · Textové informácie a nástroje na prácu s textom
  • · Obrázkové informácie a nástroje na prácu s obrázkami
  • · Číselné informácie a nástroje na prácu s číslami a tabuľkami
  • · Zvukové informácie a nástroje na prácu so zvukom a videom
  • · Prezentácie a nástroje na prezentovanie
  • · Encyklopédie a edukačné prostredia pre iné predmety

Pojmy:

  • typy informácií, reprezentácia, bit, bajt
  • formátovanie textu, nadpisy, odrážky, obrázky v texte
  • grafická informácia, fotografia, animácia
  • informácie v tabuľkách, bunka, vzťahy medzi bunkami, grafy
  • úprava zvukov, hudobný formát, prehrávanie a vytváranie videa
  • prezentácia, snímka, prezentačný program, prezentácia na webe
  • encyklopédia, odkazy

Vlastnosti a vzťahy, postupy a metódy:

  • vytvorenie plagátu, vizitky, pozvánky
  • úprava fotografií, koláž, texty v obrázkoch
  • vytvorenie alebo prerozprávanie príbehu ako prezentácia
  • hľadanie slova, pojmu v tabuľke, v dokumente, v encyklopédii, hľadanie titulu v      elektronickej knižnici
  • edukačné prostredia pre iné predmety (napr. dynamická geometria, fyzikálne experimenty, práca s mapami, trenažéry pre cudzí jazyk)

Tematická jednotka Textové informácie a nástroje na prácu s textom

Nadväzujeme na vedomosti z 1. stupňa a rozširujeme ich. Píšeme a upravujeme vlastné príbehy, vyrábame plagáty a pozvánky. Používame čísla a tabuľky, vkladáme obrázky i ozdobný text (WordArt). WordPad, Poznámkový blok, Word, Open Office.

Tematická jednotka Obrázkové informácie a nástroje na prácu s obrázkami

Kresleniu v grafickom editore sa venuje pomerne veľký priestor na 1. stupni ZŠ. Žiaci teda už majú (či mali by mať) dostatok zručností z tejto oblasti. Na 2. stupni na ne nadväzujú a získavajú ďalšie zručnosti, osvojujú si pokročilejšie techniky na prácu s obrázkami. Prehliadače – IrfanView, XnView, Google Picassa, grafické editory – Paint, LogoMotion, Gimp.

Tematická jednotka Číselné informácie a nástroje na prácu s číslami a tabuľkami

Obsah učiva v téme predpisujú učebné osnovy a vzdelávací štandard takto:

  • · žiak by sa mal naučiť pracovať s aplikáciami tak, aby vedel vytvárať jednoduché tabuľky a diagramy,
  • · žiak by mal dokázať graficky prezentovať výsledky prieskumu,
  • · žiak by sa mal oboznámiť s pojmami: informácie v tabuľkách, bunka, vzťahy medzi bunkami, diagramy,
  • · žiak by sa mal naučiť hľadať slovo v tabuľke.

Téma čísel v tabuľkách je pre žiakov nová, na 1. stupni ZŠ nie je zaradená do osnov.

Cieľom vyučovania informatiky je, aby žiaci vedeli vytvárať jednoduché tabuľky a grafy. Dôležitejšie, ako nácvik techník ovládania funkcií aplikácie, je však samotné pochopenie organizácie dát v tabuľkách. Na prvých hodinách, ktoré sú venované téme, by sme mali venovať pochopeniu dostatok času. Učebnica Tvorivá informatika: 1. zošit o číslach a tabuľkách [3] obsahuje vo svojich prvých kapitolách veľké množstvo námetov na aktivity, vďaka ktorým žiaci pochopia niektoré základné pojmy a vzťahy v tabuľkách. Aktivity pritom vôbec nepoužívajú žiaden tabuľkový kalkulátor. Hodiny informatiky nemusia nutne vždy prebiehať pri počítačoch.

Čítanie informácií z tabuliek, zbieranie údajov a zapisovanie do tabuliek, tvorba diagramov z tabuliek, čítanie v diagramoch, bunka, stĺpec, riadok, vzorec, typy diagramov využívanie vzorcov pre uľahčenie práce s tabuľkami. Word, Excel

Tematická jednotka Zvukové informácie a nástroje na prácu so zvukom a videom

Záznam a úprava zvukových záznamov, použitie efektov – tvorba zvuku mimozemšťana –  zvuk

s pretiahnutým slovom „Áááhóóój“, aplikovanie efektov, zmeny rýchlosti, …

MP3, mobilný fotoaparát, Audacity, kamera

Tematická jednotka Prezentácie a nástroje na prezentovanie

Prezentovanie informácií môžeme vyučovať v rôznych ročníkoch na 2. stupni.

Prezentovať by mali predovšetkým žiaci. Učiteľ môže prezentácie využívať pri

úvodoch do tém na hodinách. Samozrejme, vždy starostlivo zvažuje jej vhodnosť

a užitočnosť pre svojich žiakov.

Elektronická prezentácia.

Žiakom s tvorbou prezentácie v prezentačnom programe vštepujeme zásady tvorby

Prezentácie, sú to, napríklad, tieto:

  • · tvorbe prezentácie predchádza príprava jej základnej osnovy,
  • · v prezentácii používame jasný a stručný text v odrážkach, nie súvislé vety.

Uvedomme si, že nástrojom na prezentovanie nemusí byť vždy nutne iba

PowerPoint. Prezentovať môžeme aj použitím posterov, myšlienkových máp,

publikovaním webových stránok, vytvorením animácie alebo v prostredí Imagine

Logo,…

Niektoré zásady správneho prezentovania:

  • · na prezentáciu sa dôkladne pripravíme, tému by sme mali dobre poznať,
  • · prezentácia je ucelený útvar/prejav, má svoj úvod, jadro a záver,
  • · na úvod poslucháčov privítame, predstavíme seba a tému našej prezentácie,
  • · počas prezentovania hovoríme hlasno, zreteľne, otočení tvárou k poslucháčom, udrţiavame s nimi očný kontakt,
  • · texty nečítame zo sprievodných materiálov alebo z obrazovky,
  • · prezentujeme iba pravdu, nikoho neuráţame, nie sme vulgárni,
  • · na záver prezentácie poslucháčom poďakujeme za pozornosť a vyzveme poslucháčov, aby sa pýtali otázky k prezentovanej téme.

 

Tematická jednotka Encyklopédie a edukačné prostredia pre iné predmety

Jedným z cieľov predmetu Informatika na 2. stupni ZŠ je aj snaha o to, aby sa žiaci naučili efektívne vyhľadávať informácie uložené na CD alebo na internete.

maps.google.com alebo v GoogleEarth, Planéta vedomostí,…

2) Etapy poznávacieho procesu

Existuje niekoľko teórií o vzniku poznatku. Informatika čerpá inšpirácie predovšetkým z vyučovania matematiky a opiera sa o teóriu poznávacieho procesu, ktorú zastáva v kontexte vyučovania matematiky M. Hejný, pozri [12].

Pre vyučovanie informatiky a programovania sme pôvodnú schému rozšírili a navrhli nasledujúce etapy, pozri [13]:

Navrhujeme, aby sa učiteľ držal tejto schémy počas prípravy každej svojej vyučovacej hodiny. Veríme, že mu pomôže pripraviť vyučovaciu hodinu tak, aby bola pre žiakov zaujímavá a kvalitná.

1. Príprava vyučovacej hodiny

Učiteľ pri príprave vyučovacej hodiny uvažuje aj o tom:

  • · aké budú čiastkové vzdelávacie ciele vyučovacej hodiny tak, aby žiaci

získali potrebné vedomosti, skúsenosti a zručnosti,

  • · akých domén učiva sa daná téma najviac týka, ktoré z nich rozvíja,
  • · aké metódy práce zvoliť, aby učiteľ žiakov motivoval a aby ich celá vyučovacia hodina zaujala,
  • · aké učebné činnosti pre žiakov pripraviť

Učiteľ rozhoduje o tom, ako bude učiť jednotlivé témy, aké metódy a formy práce pre tú-ktorú hodinu vyberie, akým spôsobom naučí žiakov učivo, ktoré je požadované osnovami.

Aktívny učiteľ sa zamýšľa nad priebehom hodiny aj po jej skončení – pedagogická reflexia (čo vylepšiť v budúcnosti…).

 

2. Čiastkové vzdelávacie ciele vyučovacej hodiny

Čiastkový (konkrétny) cieľ vyučovania je vyjadrenie znalostí a schopností, ktoré bude mať žiak po skončení vyučovacej hodiny. Niekedy je vhodné formulovať ciele aj pre viac vyučovacích hodín, ktoré tvoria celok v rámci jednej témy.

V literatúre existujú rôzne názory na to, či vôbec formulovať čiastkové vzdelávacie ciele. Výskumy však ukázali, že učiteľ, ktorý má takéto ciele sformulované, je vo vyučovaní úspešnejší ako ten, ktorý ich pripravené nemá.

Správne sformulované čiastkové vzdelávacie ciele pomôžu učiteľovi, aby bola jeho príprava aj vlastné vyučovanie, jasnejšie, zrozumiteľnejšie a efektívnejšie. Pri hodnotení hodiny učiteľ pomocou čiastkových cieľov jednoduchšie určí, či bola úspešná, ako splnila jeho očakávania, čo zanechala v mysliach a postojoch jeho žiakov. Ale aj to, či neboli niektoré z cieľov príliš náročné, alebo prečo sa v triede niektorý z cieľov nepodarilo dosiahnuť.

Pri formulácii čiastkových cieľov vyučovania je dôležité rozumieť aj vývinovým potrebám a schopnostiam detí v rôznom veku. Učiteľ by mal mať primerané vedomosti o vývoji detského organizmu, o tom, aké činnosti sú schopné vykonávať deti určitého veku a ako tomu prispôsobiť jednotlivé vyučovacie ciele.

Čiastkové vzdelávacie ciele vyučovacej hodiny formulujeme vždy z pohľadu žiaka. Snažíme sa v nich vystihnúť, čo sa počas tejto konkrétnej vyučovacej hodiny naučí (aké poznatky si osvojí) a aj to, ako bude schopný s novými poznatkami pracovať (či pôjde len o fakty, ktoré sa dozvie alebo či bude tieto poznatky schopný aj aplikovať). Uvedieme tiež, aké nové postupy si osvojí, či počas hodiny vytvorí niečo nové, či bude schopný zaujať postoj k niektorým skutočnostiam a faktom… Pri definovaní čiastkových vzdelávacích cieľov si k nim tiež zapisujeme, ktorých hladín – podľa Bloomovej taxonómie vzdelávacích cieľov – sa týkajú, pozri [10].

Na hodinách informatiky je často jednoduché naplniťciele, v ktorých žiaci tvoria niečo nové, vlastné a často aj užitočné pre niekoho iného (myšlienky z filozofie konštrukcionizmus).

3. Motivácia

Motivácia je veľmi dôležitou časťou vyučovacej hodiny. Ak žiaci vidia, že to, čo sa naučia, bude pre nich užitočné, ich chuť naučiť sa to a získať tak nové vedomosti a schopnosti bude badateľne vyššia.

Mali by v nej vidieť spojitosť a prepojenie preberaného učiva s reálnym svetom okolo seba.

Vymyslieť dobrú motiváciu je pre učiteľa často náročná úloha. Najčastejšie hľadá také motivácie, o ktorých vie, že jeho žiakov zaujmú. Opiera sa pritom o ich doterajšie skúsenosti, využíva ich záujmy. Pri hľadaní motivácie mu môže pomôcť aj to, keď sa vcíti do úlohy žiaka a bude si klásť otázky: Na čo potrebujem vedieť…?Kde v reálnom živote to budem potrebovať?

Niekedy je motivácia založená na príbehu, situácii, ale môže to byť aj jasne sformulovaný problém, ktorý je potrebné vyriešiť.

Správna motivácia by mala byť:

  • · pozitívna,
  • · krátka, jednoduchá a stručná,
  • · zrozumiteľná, vychádzajúca z existujúcich skúseností,
  • · dostatočne silná.

Okruhy predmetu informatika sú často orientované prakticky. Vedomosti a zručnosti, ktoré si žiaci na jednotlivých hodinách osvoja, budú pre nich užitočné v ich každodennom živote, v ktorom budú využívať digitálne technológie.

4. Zásady výberu a realizácie učebných činností

Učebné činnosti vedú k naplneniu čiastkových vzdelávacích cieľov vyučovacej hodiny.

Ich výber závisí

  • · od učiteľovho štýlu vyučovania,
  • · od toho, či využijeme deduktívne alebo induktívne metódy vyučovania,
  • · od obsahu učiva,
  • · od požadovaných výsledkov žiakov, ale aj od ich momentálneho rozpoloženia, či dokonca aj ich kultúrneho a sociálneho zázemia a pod.

Snažme sa zameriavať učebné činnosti vyučovacích hodín k potrebám použiť tvorivé myslenie! Umožnime žiakom vytvoriť niečo autentické, nejaký produkt, pri tvorbe ktorého môžu preukázať získané znalosti a zručnosti. K tomuto sú obzvlášť vhodné učebné činnosti ako hranie úloh, simulácie a také samostatné projekty, ktoré nútia žiakov nielen zbierať, ale aj spracovávať a prezentovať nazhromaždené údaje.

Vyberajme také učebné činnosti, ktoré vedú žiakov k aktívnemu spracovaniu nových vedomostí, t.j. vedú ich k premýšľaniu a k používaniu nových vedomostí. Vtedy budú výsledky nášho vyučovania zaručene lepšie. Medzi najúčinnejšie aktivity v tomto smere patria ukážky, dramatizované skúsenosti, skúsenosti v simulovaných situáciách a priame účelové skúsenosti.

 3) Vysvetlite jednotlivé etapy poznávacieho procesu na konkrétnom príklade

Ukážka prípravy vyučovacej hodiny

Téma

Kódy a šifry

Tematicky celok: Informácie okolo nás. Šifrovanie.

Zaradenie: 5. ročník, téma č. 25 – Výmena informácií

Predpoklady žiakov

Žiak

  • · rozumie pojmu informácia,
  • · chápe, že informácie môžu mať rôznu podobu,
  • · pracoval s informáciami v textovom a grafickom editore.

Čiastkové vzdelávacie ciele

Žiak bude po skončení hodiny schopný:

  • · porozprávať o šifrovaní (hladina znalosti),
  • · zašifrovať a odšifrovať tajnú správu pomocou danej šifry (hladina aplikácie),
  • · vysvetliť, prečo je alebo nie je nejaká šifra rozlúštiteľná (hladina analýzy a hodnotenia),
  • · navrhnúť vlastné šifrovanie (hladina syntézy a tvorivosti).

Poznámka: Za vzdelávacím cieľom je uvedené, do ktorej hladiny Bloomovej taxonómie kognitívnej domény daný cieľ patrí.

Priebeh

Hodina prebieha deduktívnou formou v triede bez počítačov.

Motivácia

Učiteľ navodí tému kódovania a šifrovania. Vysvetlí potrebu reprezentovania informácií (napr. pri komunikácii ľudí alebo strojov) a potrebu utajenia (napr. pri uschovaní obchodného tajomstva, vojnovom konflikte, pri príkaze na prevod peňazí,…). Žiaci sa rozhovoria. … Spolu prichádzajú k tomu, prečo sa používa kódovanie/šifrovanie.

V ďalšej časti hodiny oboznamuje učiteľ žiakov s cieľom hodiny: budeme navrhovať vlastné kódy (na kódovanie  – reprezentovanie informácií – uschovanie, prenos informácií) a šifry (na šifrovanie  – utajenie nejakých správ). Tento cieľ dá do súvislosti s reálnym svetom, napr. čiarovými kódmi, ktoré žiaci poznajú z obalov výrobkov, uschovávanie dát na USB kľúč, CD disk, Morzeovka, … Šifra – utajenie správy pred niekým,….

Zbieranie elementárnych skúseností

Diskusia – Zozbieranie doterajších skúseností žiakov s kódovaním a šifrovaním- ukážky jednoduchých kódov a šifier samotných žiakov. Aj učiteľ ukáže príklady niekoľkých kódov a šifier, ktoré si pripravil pred hodinou – našiel napr. v knihách alebo na internete. Kódy vysvetľuje od jednoduchších po zložitejšie, použije len také, pri ktorých mu je zrejmé, že ich žiaci pochopia.

Zbieranie rozširujúcich skúseností, objavovanie pravidiel

Bližšie vysvetľovanie šifrovania a odšifrovávanie správ, vlastností kódov a šifier – spoľahlivosť, odolnosť voči šumu, bezpečnosti, rozlúštiteľnosti.

Vznik poznatku

Nasleduje časť hodiny, ktorá spĺňa cieľ definovaný v hladine syntézy: žiaci vytvárajú originálne výtvory – svoje vlastné šifry. Deti pracujú samostatne, učiteľ sleduje ich prácu, pomáha im pri vyjasňovaní jednoznačnosti a rozlúštiteľnosti ich novovytvorených šifier.

Utužovanie poznatku

Potom učiteľ vyzve žiakov, aby svojou šifrou zašifrovali nejakú správu a spolu s kľúčom ju potom dali spolužiakovi, ktorý ju musí odšifrovať, resp. pokúsiť sa ju rozlúštiť.

Na konci hodiny spolu zhrnieme, čo je pri kódovaní a šifrovaní dôležité a pochválime žiakov za všetky šifry, ktoré vymysleli. Ak je čas, niektoré z nich môžu žiaci ukázať pred celou triedou.

Zhodnotenie

Žiaci pracovali na hodine sústredene. Väčšina už pri vysvetľovaní pochopila, na čo sa kódovanie a šifrovanie používa, prečo sú niektoré kódy zložité, čo je dôležité pre správny kód.

Pri vlastnom vytváraní kódov postupovali žiaci dvoma metódami. Väčšina vymyslela podobné kódy, o akých sme sa rozprávali, t.j. posun písmen, nahradenie písmen číslicami, nahradenie písmen znakmi alebo inými obrázkami. Niektorí žiaci vymysleli celkom „nové“ a zaujímavé kódy a šifry.

Reklamy

2 thoughts on “14. Poznávací proces

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s