Oddych na folklórny spôsob

A to už je koniec? Smerovala moja otázka na mamičku mojej žiačky. Nie, to nebola radosť. To bola veta zodpovedajúca prekvapeniu.
V dnešnej šialenej dobe (hlavne u nás vo väčších mestách), kedy sa všetci ponáhľame a myslíme viac menej len na seba a výrazne odčleňujeme osobný a profesionálny život, som dostal zaujímavú ponuku- pozvánku na kultúrnu akciu. Keďže som sa už párkrát z horeuvedených dôvodov z takejto udalosti ulial, privolil som. Folklórne vystúpenie útvarov, v ktorých má dvojčlenné zastúpenie aj trieda, ktorej ja som triednym učiteľom. Tak som sa spolu so svojou priateľkou dostal na uvedené miesto v uvedený čas v doposiaľ neuvedenom očakávaní. Síce skúsenosti s folklórnymi slávnosťami zo študentských čias aké také mám, predsa len, toto boli detské súbory a moja zvedavosť spolu s emóciami vytvorenými osobným poznaním hlavných protagonistov vytvárali v mojom vnútri nové pocity. Po uložení sa do pohodlných kresiel DK Zrkadlového hája sa vypli svetlá a sála sa rozozvučnila folklórom, spevom i tancom. Spadol som do deja, pesničiek a zábavy predstavenia v omnoho väčšej miere, ako som si bol schopný predtým pripustiť. Striedanie sa viacerých súborov na javisku bolo plynulé, takmer ako keď sa mení dej v napínavom filme. Takisto žánre, nasadenie, témy boli doli dynamicky stupňované, účastníci nám dali oddýchnuť ale aj zabrať pri tlieskaní a ovládaní sa pri úsmevoch vyvolaných hranými scénkami. Keďže sa pohybujem v prostredí, kde sa s deťmi pracuje, musím sňať klobúk pred výkonom nielen detských aktérov, ale takisto aj pred ich vedúcimi, trénermi, pedagógmi. Dokázať v dnešnej dobe s takým množstvom detí to, čo som mal česť na vlastné oči vidieť, chce obrovské množstvo trpezlivosti, organizovanej práce, usilovnosti, sebazapierania a schopností. V porovnaní s niektorými výkonmi v škole tých istých detí niečo neuveriteľné. Ale to je možno aj tým, že v školských laviciach sa deti venujú činnostiam, ktoré pre ne nie sú atraktívne, zaujímavé. To by sa však dalo nastaviť, no to by už bola iná téma.
Ja by som sa chcel v prvom rade poďakovať za skvelý zážitok svojim žiakom Saške a Jančimu (ešte raz klobúk dole, máte moje uznanie) a aj ich rodičom, vďaka ktorým som mal možnosť sa zúčastniť tejto zaujímavej akcie.  Pre mňa ako učiteľa je fantastické, že sa dostanem k pohľadu na mladých ľudí aj mimo ich školského prostredia, čo sa súčasným štýlom života dá čoraz ťažšie. Možno aj o tom mohla a mala byť reforma.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s