…dobrá škola…

…dobrá škola…

Svet sa mení. Menia sa aj školy. Takisto sa menia aj ľudia. A pravdepodobne sa preto menia aj deti. Prečo by sme sa nepokúsili aj o zmenu seba samého? Tak, ako sa novým podmienkam prispôsobuje životaschopný organizmus, lebo len ten prežije, tak sa prispôsobuje nová a nová generácia mladých ľudí. Svojmu svetu, svojmu okoliu, svojmu životnému priestoru. A my sme v ňom.

Možno takto nejako by sa dalo začať polemizovať na „večnú tému“ (ó, aké klišé) učiteľ – žiak. Áno, už dávno nie sme v očiach tých predproduktívnych bytostí niečím výnimočným. Už na nás nepozerajú, čo všetko vieme, už sa v tichosti nepýtajú, čo ich zaujíma najviac, už neprídu s niečím, čo vie len pán alebo pani učiteľka. Už…

Ale čo keď sa mýlime? Čo keď tie deti robia presne to, čo robili, len akousi nám dosiaľ nezistenou formou to dávajú najavo? Čo ak len my v nich vidíme to horšie a horšie. Ak už teraz kývate hlavou či už hore dole alebo skôr zľava doprava, či už sa pousmievate, alebo si vravíte: „…ďalšie múdre reči“, pravda je nakoniec niekde uprostred, alebo na detskej, alebo učiteľskej strane. Je absolútne jedno, kde.

Dôležité by malo byť, čo uvidí dané dieťa vo svojom vyššom veku, či si zhodnotí chodenie na ZŠ Lachova ako pozitívne, alebo len ako na odchodenú povinnosť. A do tohto jeho pohľadu my zasahujeme teraz. Keď sa raz budú (možno niekde pri pive, možno v obchode) rozprávať o zážitkoch na hodinách, nechceli by ste byť pri tom? Možno je na čase poobzerať sa za možnosťami, čo prináša doba. Pozerajme na školu ich očami a spýtajme sa: „chcel by som chodiť do tejto školy?“

Pre mňa dobrá škola znamená hrdosť, značku, ja som tu chodil, ja som tu učil. Nech vedia všetci. O nás. Tlačme sa na web, tvorme veci tak, aby sme o nich nevedeli len my, posuňme svoje zážitky okoliu. Uvidia to aj deti, budú chcieť kopírovať, byť úspešnejšie.

Pre mňa dobrá škola znamená pracovisko, ktoré nepovažujem za pracovisko. Choďme do školy radi, bavme sa o tom, čo nám chýba. Komunikujme. Spolupracujme. Nájdime si na seba čas. Nebojme sa povedať, kde sa dá ešte pridať, zlepšiť.

Pre mňa dobrá škola znamená pocit, naplnenie sa. Veľmi rád končím deň s vedomím, že sa niečo podarilo. Rád sa však aj dozviem, kde sa stala chyba. Naučme sa priznať si ju, neberme upozornenie ako výčitku.

Pre mňa dobrá škola znamená zoznamovanie sa, s deťmi, s ľuďmi, inak aj rodičmi nazývanými. A bohužiaľ  ich poznám málo. Veľmi málo. Možno by som lepšie pochopil aj deti. Myslím, že vybavením rodička by to nemalo končiť.

Pre mňa dobrá škola znamená zábavu, kde sa budeme učiť tak, že neučíme. Prečo neskúsiť nechať si poradiť od iných, kde už niečo funguje, poprípade sa zviesť na ich úspechu spoluprácou s nimi. Možno stačí malá ochota.

Pre mňa dobrá škola znamená fungujúci organizmus. Súčasťou toho organizmu sú deti, rodičia a učitelia. Žiadna z týchto častí nebude makať bez problémov, pokiaľ nebude cítiť od tých druhých, že aj oni majú len tie najlepšie úmysly. Dajme šancu rodičom, čo dokážu. Akým spôsobom oni vedia pomôcť škole, nech ukážu, čo vedia, aby aj oni prispeli k rozvoju a tvorbe a napredovaniu detí, školy.

Pre mňa dobrá škola znamená…  mať ju rád.

Reklamy

6 thoughts on “…dobrá škola…

  1. cls píše:

    sopusik, fakt dost dobre a na vysokej urovni. az natolko ze mi to nedalo a musel som ta dat na vybrali.sme.sk !! konecne chapem ze si sa narodil ako ucitel a aby to povolanie malo vyznam tak to musi byt v nasich pomeroch poslanim co som si doteraz neuvedomoval. skoda len ze mas taky spatny vkus na futbal 😦

    • ďakujem…potešili slová aj odkaz…ak by to malo aj pokračovanie (myslím tie myšlienky), malo by to aj význam 🙂
      hmmm…môj vkus? každý má nejaké náboženstvo, niečo, čomu verí…a ManU bol zrodený pre úspech (vo väčšine prípadov) so svojimi vlastnými silami a schopnosťami…a preto si možno vybral mňa

  2. Eva píše:

    jaaaaaaaaaaj, krásny článok, ako z mojej duše……….gratulujem autorovi, veľmi sa podaril!!!

    mňa asi najviac mrzí, či už sú to decká alebo aj alebo len ich rodičia vidia vedomosti ako príťaž, s čím sa veľmi často stretávam, a to jediné bráni, aby na hodine medzi žiakmi a učiteľom vznikol idylický vzťah a vtedy by sa škola mohla priblížiť aspoň trochu miestu, do ktorého sa radi vracajú, lebo vedia, že všetko, čo sa tu naučia, sa im raz zíde. ja som to pochopila až po prečítaní Fausta, a preto chcem aby to, čo dnes ľutujem ja, oni nemuseli

    no a stým ponaučením úplne súhlasím, onedlho budeme mať hodinu, kde budú práve žiaci tí, ktorí povedia, aký by ten učiteľ podľa ich predstáv mal byť a ja sa veľmi bojím, či ich aspoň trochu tie hodiny so mnou bavia alebo sa tam neúprosne nudia, aj keď sa na druhej strane teším, že sa niečomu priučím a budem môcť niečo zmeniť, len v ich prospech.

    ale som rada, že existuje niekto, kto sa nad takýmito vecami ešte zamýšľa

  3. Helena píše:

    veľmi dobre napísané…….obdivujem všetkých učiteľov, hlavne preto,že si vybrali toto ťažké povolanie….a to pri dnešných deťoch …..nie sú iné ako sme boli my, ale táto doba ich núti dospievať akosi rýchlejšie……

  4. Veľmi pekne povedané. Ako by sme si uľahčili život, keby sme sa “všetci” snažili o svoju dobrú školu ?
    Začínam byť závislá na Vašom blogu, toľko pekných a zaujímavých veci som tu našla.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s