Diaľková exkurzia SANDBERG


Aj takto sa budeme učiť v budúcnosti?

   Tradične na jeseň alebo na jar (ako nám kedy milé počasie dovolí) sa spolu s dobrovoľným kolegom a kopcom násťročných dám a pánov ôsmeho ročníka našej školy vydávame na celodennú exkurziu do prekrásneho prostredia, Devínska Kobyla a jej časť Sandberg. Lokalita sa nachádza v blízkosti Bratislavy, časť Devínska Nová Ves a je známa svojím prostredím, prírodnými krásami aj svojou minulosťou, veď pred pár miliónmi rokov bolo toto územie dnom mora. Ako dôkaz týchto dejín je práve Sandberg, o čom už názov napovedá, pieskové pobrežie.


Sandberg vo svojej kráse

   Po niekoľkých takýchto exkurziách sme sa na škole podujali túto zaujímavosť predstaviť žiakom aj trochu inak. Vybrali sme teda skupinku žiakov (pracovný tím), ktorá cestovala na Sandberg spolu so mnou a s technikou (notebook, kamera, fotoaparát…) a ktorá mala za úlohu sprístupniť toto miesto spolužiakom, ktorí zostali v škole.


Pracovná skupina v teréne

   Po príchode a obhliadnutí miesta, dohovore o priebehu našej vychádzky na diaľku, kedy sme už len dolaďovali vopred pripravený scenár a úlohy pre zvyšok "bádateľov" v škole, sme sa spojili prostredníctvom mobilného internetu s "domovskou základňou". Následne, samozrejme po neskutočnom prejave radosti, že sa počujeme a vidíme cez monitory, sme sa pustili do ukazovania okolia a hovorenia vopred pripravených textov o lokalite.


"Haló, počujeme sa, vidíme sa…?", takto netrpezlivo nás očakávali na druhej strane.

   Rozprávali sme a ukazovali všetko, čo nám čas a aj technika (batérie a slabší signál) dovolili. Povrch, geologické zloženie, rastlinstvo, živočíšstvo, história, naše nálezy, všetko sme sa snažili my piati priblížiť prostredníctvom moderných technológií ostatným, ktorí si to užívali z tepla počítačovej učebne.


Kto by to povedal, že v tých dierkach žijú vtáci.

   Aj keď viem, že klasické opustenie priestorov školy má pre žiakov obrovskú cenu, verím, že takýmto spestrením vyučovania sa im do rúk, očí aj mysle dostanú príležitosti, ktoré by len tak ľahko nevideli. To, o čo sa na hodinách zemepisu, dejepisu, prírodopisu a nesmieme zabudnúť aj informatiky snažíme nekonečné hodiny, lebo sami žiaci v tom nevidia zmysel, to sa nám podarilo zvládnuť počas niekoľkých sedení, kde sme sa so záujmom zoznamovali s technikou, softvérom aj našou pionierskou úlohou. Vidieť mladých ľudí, ako sa sami chytajú iniciatívy, to má byť pre pedagóga cenné poďakovanie jeho snahy, dôkaz toho, že k niečomu tá práca vedie.

 
Na ústupe z miesta činu

   Preto by som sa aj ja chcel poďakovať všetkým, ktorých sa dotýkala táto výnimočná udalosť, za trpezlivosť, vôľu, snahu a v neposlednom rade aj ochotu vymýšľať niečo iné, nové, neprebádané. Zostáva len veriť, že v tomto zvláštnom prístupe nielen pre deti ale aj nás, učiteľov, budeme pokračovať, nielen čo sa týka takéhoto druhu exkurzií (povedzte, nie je to paráda, vyšlete pár ľudí kamkoľvek, ale zažijú to viacerí nielen na jednom mieste, škole), ale aj iných formách, ktoré spestrujú pedagogický život a dávajú chuť. Chuť do učenia, školy, práce a života.


  
Ďakujem 🙂


Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s